Príspevky užívateľa


< návrat späť

Strana:  1 2 3 4 5 6 7 8 9   ďalší » ... 45
-

Prinášam jarné pozdravy, obyvatelia Luny!

Tento krátky oznam sa bude venovať zmenám v hierarchii po konzultácii s Nunnem a aby som dlho nerozprávala okolo horúcej kaše, prejdeme rovno k veci.
Degradovaní budú z dôvodu dlhodobej neaktivity Madrigal a Assiaron. Svoje miesto v spoločenstve však stále budú mať, no nie večne.
Na druhú stranu Scarlett, vďaka svojej aktivite, postupuje na post Quilde, kde bude tvoriť dvojicu s Moryom.

Prosím preto Scarlett, aby si povedala, kam chce % do vlastností prirátať a zároveň Madrigal s Assiaronom, odkiaľ ich chcú odobrať, inak im budú odobrané náhodne.

Pamätajte však, že nie len aktivita zaručuje postup v rebríčku spoločenstva, ale aj záujem o dianie v ňom.

Ja končím s krátkymi novinkami a prajem krásny pôžitok s hry.
S láskou
18 19

-

Keďže všetky slová, aj keď trošku priamočiaro, vyslovil Nunne, nebolo potrebné vysloviť viac. Až do chvíle, že by lesný drak pred nami žiadosť opustiť územie moc nepochopil. Ani tušiť nemohol, že sa práve nachádzal v situácii, kedy sme chceli riešiť interné veci spoločenstva... alebo vlastne, aj toto mu Nunne nepriamo povedal. Ja som jeho slová len zjemňovala úsmevom, ktorý naznačoval, že má naozaj opustiť spoločenstvo, alebo sa presunúť z jeho epicentra aspoň na hranice.
Pohľadom som prešla do očí Amber, kedy som zo seba vydala konečne nejaké slová: „Rada ťa vidím, Amber,“ pozdravila som ju a nakoniec dodala: „sluší ti to,“ žmurkla som, akoby sa tu predo mnou nešli trhať dvaja samci. Testosterón sa tu dal snáď krájať. Keďže ja som situáciu nebrala tak neskutočne vážne, môj tón hlasu bol stále pokojný. Aby ma však títo samci vnímali, vykročila som aby som sa dostala medzi nich a prehovorila: „Teší ma, Akeros, započula som tvoje meno, keď som priletela k vám. Ja som Tári tohto spoločenstva,“ sklonila som jemne hlavu na znak pozdravu a úcty a ďalej som pokračovala v monológu. Pre túto chvíľu som ignorovala, že sa choval celkom neuvážene. Nechcela som tu stráviť ďalší deň polemizovaním, že sa ocitol v nevhodný čas na nevhodnom mieste a vyžadoval si tu svoje práva, pretože sa urazil. „Nie sme zvyknutí vítať cudzincov v strede nášho územia. Väčšinou draci čakajú na hraniciach, preto ťa prosím, aby si aj ty odišiel na hranice, nakoľko tu máme zopár interných záležitostí, ktoré Nunne jemne naznačil a nie sú vhodné pre uši cudzincov.“ Slovo ‚jemne‘ som však povedala s trochou dôrazu/irónie, pričom sa celá veta niesla v duchu maximálnej diplomacie, čo som len bola schopná zo seba dostať. Niektorí draci naozaj nemuseli mať možnosť vyrastať v spoločenstve a tak poznať mravy ako sa chovať v duchu zachovania slušnosti.
„Na hraniciach môžeš počkať na Amber a ak by si naozaj stál o pridanie sa do spoločenstva, môžeme to prebrať neskôr, ale teraz nie,“ dokončila som vetu a čakala, ako zareaguje. Teraz to bolo len medzi mnou a ním. Snáď Nunne prekusne svoje ego aspoň raz a nebude sa púšťať do bitky, keď som ja tak rázne medzi nich vkročila. Prinajhoršom som bola schopná spacifikovať oboch, ale tentoraz už naštvane, aj keď na mňa začínala doliehať únava.

-

Netrvalo mi dlho, než som nasledovala Nunneho. Keby som však mala nad tým ešte chvíľku premýšľať, určite by som si to rozmyslela a nikam nešla. Stratégia bola preto jasná. Hlavu som umlčala a bezmyšlienkovite sa spustila zo zrázu.
Po pristáni som však kráčala pomaly. Videla som, že tam už vedú nejakú debatu, no bola som ešte dostatočne ďaleko, že som nič nepočula. Mohla som len sledovať ich reč tela. Čo však nasledovalo sa mi ani zďaleka nepáčilo. Vedela som, že si Nunne občas neberie servítku pred ústa, ale bol to Nunne. Naňho si potreboval len drak zvyknúť. Druhá vec ale bola, že ten lesný bol stále cudzinec a pred ním stáli momentálne Tári, Meltya, Pela a aj napriek tomu jeho postoj ukazoval, že sa bude chcieť biť.
Ja som len ladne pristúpila k skupinke, sadla som si medzi Nunneho a Amber a na lesného som sa milo usmiala. Snažila som sa, aby môj pokoj, ktorý som vyžarovala, nejak prirodzene prešiel aj na lesného cudzinca. Myslel to naozaj vážne? Dávala som mu ešte chvíľku, nech sa zobudí a potom nech volí slová rozumne. Teraz naozaj nebola vhodná chvíľa na takéto nezmyselné boje a Amber... kto vie či ma vôbec príjme. Otočila som sa na ňu a zahľadela sa jej do očí s jemným úsmevom. Snažila som sa poznať jej pocity, než k nej prehovorím.

-

Len som sa usmiala a žmurkla naňho. Schválne som na nič nemyslela, preto mohol len hádať, alebo to už neriešiť. Samci sú predsa aj v týchto veciach jednoduchší a nemusia rozoberať všetko, čo len zrnkom piesku nesedí.
Raz na to možno príde, teraz sme však už mali údolie ako na dlani pred sebou. Pristáli sme obaja takmer na hranici na skalnom výčnelku, pričom som stále nepovedala ani slovo. Naše zraky azda synchronizovane pozreli na dvojicu v diaľke hodnotiac situáciu. „Hmm, myslím, že to Amber sama nezvládne,“ prehovorila som napokon. Nie, že by bola slabá, ale vyzeralo to skôr, že si tí dvaja tam dole hrkútali. Mohla som však len hádať z takej diaľky. Keďže som ale bola dlho preč úplne bez starostí, necítila som sa ohrozene. Necítila som popravde nič. Nemala som potrebu ho vyháňať, viedla ma len zvedavosť za Amber a hneď naproti ma uzemňovala hanba.
Nunneho testosteron bol však cítiť snáď na kilometer ďaleko, preto som doňho len šťuchla a povzbudila ho. „To je tvoja parketa, Nunne. Ja zletím o chvíľu,“ a potľapkala som ho trošku silnejšie po chrbte. Kto vie, možno to neustál a zo skalného výčnelku vďaka mne spadol.

-

Takže, nový slot na charakter dostávajú:
- Lilith
- Scarlett
- Topaz
- Timerez
- Nephtys
- Phirm
- Hadak Ura
- Nunne

Tessith a Iscarius dostávajú dodatočne ešte 2 mesiace na posúdenie ich aktivity a až potom rozhodnem či slot dostávajú, alebo nie. Tento rok vaša aktivita nebola hviezdna, preto ešte dostávate šancu. 18

Týmto príspevkom ale prichádza aj odoberanie slotov/ charakterov za nedostatočnú aktivitu. Odoberať budeme Amduliovi, Sauronovi, Eulaire, Keise. Máte však na výber, pokiaľ si vyslovene napíšete, ktorý zo svojich charakterov chcete odobrať a my na to prihliadneme. Pokiaľ sa nevyjadríte, odoberieme vám váš posledný charakter.

-

"Čo na mňa tak pozeráš, to ešte nikto nepremýšľal využiť tvoju mágiu vo svoj prospech? Však aj v konflikte je to skvelé!" chválila som viac a viac. Nunne sa v mojich očiach neskutočne povzdvihol. Schopnosť čítať myšlienky mi dávala poistku, že na mňa tento jeho malý trik nikdy nezaberie, čo mi dávalo neskutočnú výhodu. Zrazu bol z neho parťák aj do každej kaluže, pokiaľ samozrejme by bol ochotný do tej kaluže ísť. Bolo by horšie, keby toho druhého v šlamastike nechal a to ešte moje myšlienky nezablúdili do tých horších vôd a scenárov.
"Skutočne šikovné," pochválila som ho ešte naposledy s tým, že som na jazyku mala už aj svoje odhalenie mojej tajnej mágie. Na oplátku sa to slušalo. On však nečakal, neotálal a rozhodol, že je už čas vrátiť sa domov. Nestihla som preto ani odpovedať a len nemo sledujúc jeho siluetu, som sa tiež pustila dolu po prúde vetra, ktorý ma nadnášal. Kto vie, či stihol zachytiť aj moje myšlienky.
Plachtiac som o chvíľku môjho chladného spoločníka dohnala a snažila si vyčistiť hlavu. Len som tajne dúfala, že v údolí teraz nikto nebude.

// Nande

-

Akoby sme s Nunnem mali hneď lepší a dôvernejší vzťah, keď sme si navzájom videli do hlavy. On bol snáď prvý drak, o ktorom som vedela, že ovláda rovnakú mágiu. Ešte teda okrem Floo... bolo to zvláštne, jedinečné a zároveň oslobodzujúce. Nunne dokázal lepšie pochopiť moju osobnosť a aj prestal vzdorovať. Aj som sa na chvíľku začudovala nad tým, ako rýchlo podľahol. Naozaj som na ňom začínala badať zmenu, v ktorej mala pazúre určite jeho partnerka. Takáto životná udalosť sa podpíše na každom jedincovi, hlavne na samcoch. Až sa mi kútiky opäť roztiahli v úsmev a následne v smiech. Možno som až jemne zvýskla ako malé dráča, keď sa predo mnou ukázal v mojej podobe. „To je perfektné!“ pochválila som ho a hneď som zahodila moje starosti za hlavu. Zdvihla som svoje pozadie a šla si ho prezrieť zo všetkých strán. „Keď ti niekto nevlezie do hlavy, tak uvidí len dokonalú kópiu mňa,“ dumala som sama pre seba a stále si ho obzerala. „To sa dá úžasne využiť,“ a v hlave sa mi noril zákerný plán... hneď niekoľko!
Keď som si však na Nunnem prezerala perfektnú kópiu samej seba, tak poukázanie na naše rebrá vo mne vyvolalo až zahanbenie. Len som skĺzla pohľadom na moju hruď a následne opäť nadviazala očný kontakt. Akoby som pozerala na svoj odraz vo vode.
Prikývla som. „Takto, keď sa pozerám vlastne na samú seba na tebe, tak to aj vidím...“ mlčky som si preto sadla opodiaľ a dala mu za pravdu. Predo mnou sa rozprestieralo údolie v diaľke a na chvíľku sa zamyslela: „Sám vieš, že nie všetci členovia by boli v absolútnom poriadku s tým, že sa im živí na jedle niekto, kto ani nepriložil labu k dielu.“
Nevedela som síce, ako sú na tom teraz, ale asi som im v tomto nedôverovala natoľko.
„Každopádne, som z tvojej mágie naozaj unesená,“ s úsmevom som sa opäť otočila na Nunneho, „to ti takú mágiu dala Heänräe sama, alebo si si pýtal ty, že sa chceš meniť na svoju Tári?“ znelo to pritiahnuto za krídla, ale v tej chvíli mi nedochádzalo, že sa dokáže zmeniť na kohokoľvek. Myslela som si, že sa mení len na mňa. Bola som naivná.

-

// les Tialie

„Nunne, ja to aj tak zistím, predo mnou nebudeš mať tajnosti,“ odporovala som stále a držala sa svojho zámeru. Keď sme však leteli už ponad lesom Tialie, začínali sa vo mne čoraz viac hromadiť rôzne myšlienky a hlavne spomienky na údolie. Nepomáhali mi ani Nunneho súkromné uvažovania, čo teraz, s otvorenou mysľou, som nanešťastie tiež zaznamenala. Niekedy mala práve táto mágia svoje nevýhody. Keď sa drak neuzavrel, mohol prijímať všetko od všetkých, čo sa nie vždy vyplatilo. Moje tempo preto spomalilo, čoho si mohol všimnúť, aj keď som letela za ním. Chcela som nabrať trošku viacej času. Len málinko.
Pristála som preto na jednom strmom skalnatom svahu susedných hôr, kde už v diaľke bolo vidieť jazero spoločenstva, aj keď viditeľnosť bola kvôli oblačnosti horšia.
Potrebovala som sa len ešte raz zhlboka nadýchnuť.
Až potom som odpovedala Nunnemu na poznámku akoby sa nechumelilo: „Ste šikovní, ja ale teraz nejak nepotrebujem jesť. Potom si keď tak niečo ulovím,“ zaklamala som a snažila sa vyzerať dôverne, akoby som nedávno jedla. Nechcela som vyzerať ako príživník a jesť im zo zásob, ktoré som ani neulovila ja. Nechcela som byť chuderou.

-

// Arakhorský záliv

„Hmm, nenúť ma použiť moju, aby som ti prelustrovala minulosť a zistila to sama,“ s veselým tónom hlasu som sa naňho po očku pozrela a pousmiala sa. Snáď pochopil moju ponuku, aby mi dobrovoľne povedal, čo za mágie ešte pod šupinami schováva. Nehodlala som to z neho brať násilým, avšak keby došlo k tomu, že predo mnou bude mať tajnosti, tak som nejaké menej invazívne fígle mala.
„Pridám sa,“ usmiala som sa naňho, aj keď starý blok vo mne sa opäť ozval. Nebola som v tom údolí tak dlho a ani som nevedela, či je správne tam vôbec ísť bez Saurona, keď sa ešte nevrátil. Trhalo to mnou dozadu ale zároveň som sa vedela vcítiť do členov, keď sa kvôli mne nachádzali v nie moc dobrej situácii... bolo dobré aspoň zistiť, ako to so mnou vôbec je či mám stále rovnaké postavenie. Potrebovala som jednoducho odpovede na moje otázky.
Môj pomalý krok sa preto po chvíli zrýchlil a potom som roztiahla stuhnuté krídla. Nechala som však letieť napred Nunneho. Nejak som nechcela byť v popredí, aj keď jeho tempo ma zabíjalo.

// cez Shir -> Quellänské hory

-

Úprimne... čakala som skôr, že Lunairen zostane v Lune a bude ju pomáhať spravovať s vyššie postavenými. Odmalička však mala sklon k výpravám, túlala sa všade možne, takže táto varianta sa aj dala predpokladať. Zamrzelo ma však, že ju neuvidím, keď sa vrátim. A v ten moment mi prebehol mráz po chrbte.
Vydýchla som ľadový vzduch a čakala, čo z neho vypadne ako ďalšie. Ohľadom Assiarona som len prikývla hlavou, to meno mi niečo vravelo a možno sa mi aj vybavoval obraz v mysli, ako vyzeral. Zdalo sa mi, že som s ním rozprávala pred zopár mesiacmi. Ďalšie reči ohľadom povyšovania som len akoby preskočila v hlave a hneď ako skončil s dlhým monológom na jeden nádych, dodala som ja: „Amber je fajn,“ a žmurkla som naňho.
„Ako tak počúvam ale, celkom dosť párov máme zrazu v spoločenstve... a prichádza jar,“ zdôraznila som slovo jar a čakala, kto za mnou príde ako prvý s nápadom, že chce dráčatá. V mysli som mala poslednú spomienku, ktorou bol Sauron s Adurnael, pričom som ju len trpko zatlačila zovretím viečok. Chýbal mi tu...
„Ste šikovní, že to tak zvládli a ty hlavne, že si všetko dokázal organizovať,“ dodala som nakoniec a s úsmevom som sa naňho zahľadela, keď chcel popierať nejaké veci tu, čo sa stali.
„Nunne,“ škodoradostne som sa zasmiala, „zabúdaš na moju mágiu ukazovania spomienok,“ podotkla som. „Nemáš proste šancu,“ a s potmehúckym úsmevom som sa krokom vybrala popri pobreží smerom na juh.

//Les Tialie, cez Ringärenská planina

Otravovať s mágiami treba Argha, ten ich musí schváliť a až potom sa vám objavia na profile :)

-

Po dlhých dňoch a prebdených nocí čakania na vyhodnotenie, kedy už ľudia strácali nádej, že sa ho dočkajú, na hlavnej stránke bliklo upozornenie!

Je to tu!


Máme pre vás, s drahou Kiwinkou, vyhodnotenie akcie Kresliace Vianočky! Trvalo nám to vzhľadom na skúškové a iné zaťažujúce veci ale predsa sme to zvládli!
Chceli by sme vám najprv poďakovať za vašu veľkú účasť, aj keď téma bola o niečo ťažšia. Sľúbili sme vám aj, že ak si niekoho z vás vyberieme, vaše diela budú môcť byť aj na stránkach spoločenstva. Teraz to akurát upresním s tým, že by obrázky boli rovno na záhlaví, ak to autori dovolia :)

Pustíme sa teda rovno do rebríčka:

Na prvom mieste sa umiestnili Hadak s obrázkom Temnoty a Topaz s obrázkom mora. Vaše obrázky, ak dovolíte, by boli na záhlaví Temnoty a Mora, ak nie, budeme to rozhodne chápať a nebudeme ich vystavovať :). Ako prvú cenu však rozhodne dostanete nasledovné: vymyslite si bonusovú mágiu a dostanete ju zadarmo bez nutnosti chodiť k Hee + 70 kamienkov.

Na druhom mieste sa umiestnili Lakhesis s obrázkom Mora, Slnka, Temnoty a Morya s obrázkom Mora, Luny. Získavajú zľavu 30% do obchodu Hei alebo Lumči, čo prosím upresnite v komentári + na aký charakter zľavu chcete + 70 kamienkov.

Na treťom mieste sa umiestňujú: Phirm a Lilith, ktorí získavajú 20% do obchodu Hei alebo Lumči, čo prosím upresnite v komentári + na aký charakter zľavu chcete + 70 kamienkov.

Štvrté miesto zostáva Tessith, Timerezovi s obrázkom Mora, Slnka a Nephtys, ktorí dostávajú 70 kamienkov :)

Všetci zúčastnení dostávajú navyše aj 1 kryštál.

Niektorí však nakreslili obrázkov viac, nie len jeden a to odmeníme + 5 obsidiánmi navyše za každý obrázok! Radia sa medzi nich Lakhesis, Morya a Timerez.

Keďže by teoreticky mali obrázky na záhlaví len dve spoločenstvá, ostatné sa nemusia strachovať. Chceli by sme, aby mali postupne vlastné obrázky na záhlaví všetky spoločenstvá, avšak mali by aj nejak ladiť štýlom k zbytku stránky, preto ich nemajú hneď. Akcia na to však bola len táto jedna a ostatné obrázky k zostávajúcim spoločenstvám budem riešiť individuálne. Ak by to niekoho zaujímalo, poskytnem info do správy :)
Obrázky hráčov z akcie môžete vidieť v tomto článku vyššie.
18 19

-

Prikývla som mu, aj keď som mala na jazyku množstvo vyhrážok, ako túto informáciu využiť pre svoj prospech, no on pre mňa tiež držal tajomstvá a to bez žiadneho reptania. Bude to naše tajomstvo. Len som sa usmiala a po krátkej odmlke som sa predsa len odhodlala k slovám, no nie k mágiám. Zaujalo ma, čo hovoril o spoločenstve. Trochu neisto som teda začala: „A čo sa zmenilo v spoločenstve?“ nadväzovala som na jeho vetu, že sa tam zmenilo mnoho. Z mojej strany som preto prejavila záujem, ktorý som neskrývala, aj keď som sa bála, čo z neho vypadne.
Potom sme sa trošku opustili obaja pri mojom zobrazovaní spomienok. Bolo to ťažké, no so mnou to už nelomcovalo toľko, ako to zhodilo momentálne Nunneho. Len som mlčky sedela sledujúc, čo mi na to povie a snáď mi aj sánka trošku spadla, keď som počúvala jeho slová. Skôr som čakala... že mi snáď ešte vynadá, aká som citlivka, ale že ma objal? Najprv som len vyvalila oči a potom som jeho objatie opätovala ešte silnejšie. To sme potrebovali obaja, no to, ako empaticky sa k tomu celému vyjadril, bolo pre mňa ako pohladenie na dušičke. „Ďakujem Nunne... ďakujem, že si,“ povedala som potichu stále zotrvávajúc v objatí.
Bol jediný, kto dokázal od toho incidentu slovami toľko, čo nikto pred tým a ja som sa len pýtala v mysli: kde bol celú tú dobu? Bola by som sa vrátila skôr, ale asi to takto malo aj byť.

-

Páčilo sa mi, ako ma zrazu tento kus kameňa chlácholil a ja som aj z jeho vnútra pocítila teplo. Chvíľku som preto v objatí ešte zotrvala, než som sa odtiahla naspäť.
Na chvíľku ma zaujala zase jeho hlava. Vlastne to, že vie čítať myšlienky, mi ani nemusel prezrádzať nahlas. Videla som otvorenosť jeho mysle. „Telepat telepata predsa pozná, Nunne,“ pobavene som podotkla, „teraz mi len povedz, či to mám držať ako tajomstvo, alebo nie,“ nadvihla som obočie a čakala, čo povie. Nie, že by som to zrazu každému roztrusovala, len som chcela mať jasno v tom, ako to vlastne vníma. Viem, že ja s tým problém celkom mám a nechcem, aby to o mne draci vedeli. Pokiaľ to samozrejme nebolo nutné.
„Dobre, to stihnem,“ žmurkla som naňho a zahľadela sa na oceán v diaľke. Až potom plynulo... vlastne rázom, preskočila debata z príjemnej na tú horšiu. Mala som rozprávať príbeh o tom, prečo som sa zrazu vyparila. Vlastne ma ani neprekvapilo, prečo to nevie. Bol tam len Sauron, Sarde a Luna, pričom všetci zmizli. „Namiesto toho, aby som rozprávala, ti to ukážem... bude to pre mňa jednoduchšie,“ hlesla som a z oceánu som presunula zrak do jeho očí, kedy som po dlhom čase v snahe použiť mágiu, listovala vo svojej vlastnej mysli. A potom... potom som to všetko uvidela znova, akurát už nie s tak výraznými emóciami, ako vtedy. Bola som už takmer zocelená.
Nunne mohol vidieť všetko z môjho pohľadu. Ako prišiel Sarde do Nande, ako hral hru, aby nás so Sauronom vylákal von, pričom nás chcel jednoducho zabiť, alebo vlákať Lunu do vojny a výsledok toho všetkého? Tie všetky slová, ktoré sa chrlili zo strán zneli jasne. Bola som tak zlá Tári, že ak by som odstúpila, Nande by malo pokoj. Nedokázala som ustrážiť vlastných členov a ten, ktorému som verila, nás všetkých zradil. Bol to však útok hlavne na mňa. Cítila som sa menej ako zrnko prachu.
Potom som mávnutým hlavy do strany utla ďalší pochod myšlienok a spleť spomienok premietaných do Nunneho hlavy. Nadýchla som sa čakajúc na jeho reakciu.

-

Možno nevedel, čo spôsobí tým, keď roztiahne krídla. Keď som uvidela jeho dobité telo, len som ostala na pár sekúnd meravo sedieť na mieste a potom som bezmyšlienkovite spravila tie približne dva kroky k nemu a objala ho. Akoby som totiž videla všetky tie záblesky, čo sa stali, že mali tiež veľa starostí a možno ešte viac kvôli tomu, že som tam nebola... a ja som si hlúpo myslela, že im bezo mňa bude lepšie. Stále však boli ako moje deti a ja som to precítila v tento okamih omnoho viac. Silným objatím som sa snažila akoby zakryť všetko to zlé a napraviť to týmto gestom... čo však už nebolo možné.
Len som mu v mysli povedala súcitne ‚prepáč‘, keďže som cítila súcit, že trpel kvôli mne a pomaly ho púšťala z môjho zovretia. Jeho poznámku, že by som ho mala udrieť som úplne odignorovala. Mal už tak dosť jaziev a tú poslednú naozaj nepotreboval odo mňa. „Možno ťa udriem inokedy, keď na tom budem lepšie a ty budeš mať menej dobité telo,“ pousmiala som sa a sadla si opäť vedľa na svoje vysedené miestečko.
„Vieš prečo som si myslela, že vám bezo mňa bude lepšie?“ opýtala som sa váhavo a čakala na jeho reakciu. Bolo totiž rozhodujúce, aby to vedel, aby to pochopil.


Strana:  1 2 3 4 5 6 7 8 9   ďalší » ... 45